potraviny zdravie

Čarovná kapusta, časť 1

Existuje čarovný liek, ktorý máme priamo pod nosom, ale podceňujeme ho.

História kapusty

Hlávková kapusta pochádza z divo rastúcich druhov z pobrežia Sredozemného mora (južná Európa a severná Afrika), ale aj zo západoeurópskeho pobrežia Atlantického oceánu. Známa ako divo rastúca jedlá plodina je z egyptských popisov už od predhistorickej doby. Pestovať ako poľnohospodársku plodinu ju začali pred 4500 rokmi na Apeninskom polostrove, a pred 2500 rokmi sa z Ibérie dostala aj do Egypta. Kvasiť sa začala pravdepodobne po príchode slovanského etnika Etruskov (11. storočie p.n.l. až 3. storočie n.l.). Z Rímskej ríše sa kapusta dostala do Grécka. K Slovanom, žijúcim na pobreží Čierneho mora, sa kapusta dostala pravdepodobne v 7.-5. storočí p.n.l. v čase grécko-rímskej kolonizácie prímorských častí Kaukazu. Od začiatku bola kapusta považovaná za prvotriednu potravinu, ale tiež za liečebný prostriedok. V 5. až 4. storočí ju grécky lekár Hippokrates používal ako liek na zápaly močových ciest, taktiež ako preventívny prostriedok na upevňovanie zdravia. Galénos prikladal na rany a zapálené kĺby obklady z kapustových listov, podával ju tiež pri horúčkach. Prvý botanický popis kapusty podal grécky botanik Teofastom r. 327-287 p.n.l. .
Slovania v Kyjevskej Rusi začali kapustu pestovať ( a kvasiť) už v 9. Storočí, čo sa týka aj našich predkov Slovenov, ktorí boli súčasťou jej západnej časti. Od 11. storočia (prvé písomné zmienky o nej obsahuje Zborník Sviatoslava, z r. 1073 n.l.) sa kapusta stala na Rusi hlavnou poľnohospodárskou plodinou, jej pestovaním sa zaoberal každý, kto vlastnil pôdu. Arabskí obchodníci z juhu písali, že kapusta rastie na Rusi „všade, kde je to len možné“. Kvasená kapusta sa stala neodmysliteľnou súčasťou zimnej stravy a taktiež „cestovného balíčka“, ktorý obsahoval kvasenú kapustu, solené hríby a med. Ešte aj dnes jej spotreba v Rusku prevyšuje spotrebu kapusty napríklad v USA 7 x.

Všetky druhy kapustovitých plodín (či už ide o bielu, červenú, alebo farebnú kapustu, či je to kel, brokolica, kaleráb, savojská kapusta, bruselská, pekinská, čínska kapusta) obsahujú približne rovnaký komplex výživných a biologicky aktívnych látok, líšia sa len ich rôznymi pomermi.
Predovšetkým, všetky druhy kapustovitých plodín obsahujú vysoký podiel bielkovín (1,3 až 4,3 gramu na 100 gramov jedlého podielu), ktoré majú v porovnaní so živočíšnymi bielkovinami len o niekoľko druhov aminokyselín menej.
Čo sa týka obsahu uhľohydrátov, kapusta obsahuje fruktózu a glukózu, pektín, ako aj iné druhy zeleniny a ovocia. Fruktóza a glukóza patria k ľahko vstrebateľným uhľohydrátom, poskytujú tak organizmu rýchlu energiu. Pektínové látky po svojom vstupe do tráviaceho traktu vytvoria gély, ktoré povliekajú, vystieľajú steny žalúdka a čriev (viď príloha č.1). Zabraňujú tak vstrebávaniu toxínov do lymfy a do krvi a zabraňujú škodlivému chemickému pôsobeniu radu látok, čím oslabujú zápalové procesy sliznice a tvorbu erózií a vredov.
Kapusta obsahuje aj buničinu (celulózu), z ktorej sú zostavené steny buniek kapusty. Aj keď sa buničina nevstrebáva, zlepšuje motorickú činnosť, pohyby tráviacej sústavy. Okrem toho vykazuje pozitívny vplyv aj na tvorbu užitočnej črevnej mikroflóry, ktorá je nevyhnutná pre proces trávenia potravy a v obrane pred patogénmi.

Príloha č.1: Tabuľka výživových hodnôt vybraných druhov z rodu  kapustovitých (Brassicacae)

Kapusta sa vyznačuje aj tým, že má vysoký obsah makro aj mikroelementov, ako K (Kalium,draslík)  Mg (Magnézium, horčík). P (Fosfor), Ca (Calcium, vápnik), Fe (Ferrum, železo). Okrem toho je v každej z kapustovitých plodín komplex prírodných vitamínov A, B1, B2, B6, C, E,H, PP, U, beta-karotén.
Kapusta obsahuje vitamín C vo forme takzvaného askorbigénu, čo je forma kyseliny askorbovej, ktorá sa výborne vstrebáva a takmer sa neničí ani pri jej tepelnom spracovaní. Aj keď je vitamín C v kapuste v množstve, o nič menšom, ako napríklad v citróne, čerstvá kapusta nemá kyslú chuť, pretože organických kyselín, ako kyselina citrónová, alebo jablčná, je v nej oveľa menej, ako v citróne. Okrem kyseliny citrónovej a jablčnej obsahuje kapusta aj kyselinu glukurónovú, jantárovú, tartrónovú, kyselinu mravčiu, a čo je veľmi dôležité, aj kyselinu listovú. Tá sa spolu s komplexom vitamínov B a železom (pochádza najmä z mäsa a pečene živočíchov), podieľa na krvotvorbe.
Komplex vitamínov skupiny B, ktorý kapusta obsahuje, má pre naše telo vysokú hodnotu, lebo vitamíny B sú v organizme účinné iba pri  spoločnej prítomnosti a vzájomnej účinnosti. Bez preháňania možno povedať, že nedostatok komplexu vitamínov  skupiny B vedie k vzniku početných chorôb. Komplex vitamínov skupiny B je nevyhnutný pre látkovú premenu a výmenu. Tá sa uskutočňuje na úrovni buniek pečene, svalov, obličiek a iných orgánov, vrátane krvi po tom, ako sa potrava v čreve rozloží na základné stavebné prvky, (aminkyseliny, mastné kyseliny, cholesterol, monosacharidy a podobne), ktoré sa vstrebú cez črevnú stenu a krvou dopravia do orgánov.
Vitamín U, ktorý sa v kapuste nachádza v hojnom množstve, sa považuje aj za protivredový faktor. V prípade, že je u chorého vylúčený príjem celej kapusty, podávame šťavu z čerstvej kapusty, ktorá okrem vitamínu U obsahuje aj všetky ostatné vitamíny a minerálne látky.  Ide o to, že kapusta obsahuje pomerne hrubé nestráviteľné vlákniny, ktoré ju vylučujú z diéty pacientov, trpiacich na čerstvé žalúdočné, alebo dvanástnikové vredy, na zápal žalúdka, čreva, alebo na zápal žlčníka.

V ďalšom dieli článku sa pozrieme na klasické kvasenie kapusty.

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: