kúry a diéty zdravie

DETOX

Ľudský organizmus  je vystavený mnohým toxickým vplyvom. V súvislosti s tým sa posledné roky veľmi často hovorí o detoxikácii. Venujú sa jej odborníci, ktorí chcú pomôcť, ale aj šarlatáni a obchodníci, ktorých jediným cieľom je zisk.  Čo znamená detox organizmu? Čo je skutočne účinné a čo je len kšeft?

Detoxikácia v širšom zmysle slova znamená zbavenie sa vplyvu toxínov a v užšom slova zmysle znamená elimináciu účinku toxínov. Kým to prvé je celospoločenským problémom (detoxikácia životného prostredia), to druhé je skôr individuálny problém.

S toxínmi prichádzame do styku  celý život. Nie sú to len tie toxíny, ktoré v dôsledku zlozvykov priamo vyhľadávame (alkohol, fajčenie, drogy), ako si to myslia mnohí ľudia. Nie, s toxínmi sa stretávame nechtiac všade. Vo vode, pôde, vo vzduchu, v potravinách. Pre ilustráciu uvediem známy prípad tzv. „olovených detí“, čo bolo 216 detí, otrávených olovom  a kadmiom z prostredia v  regióne Aachen  v 1979. roku. Tento prípad upozornil na problém, ale aj dnes má približne  ½ detí z priemyselných európskych miest  vyššie hodnoty olova v krvi, ako sú prípustné. S toxínmi sa bežne stretávame aj  potravinách, je to daň za to, že ich chceme mať všetky druhy, vždy, na jednom mieste, v dobrej cene. To je príčina, prečo je nutné používať  konzervanty, stabilizátory, dochucovače, ktoré majú často veľmi negatívny vplyv na ľudské zdravie (napríklad medzi protihrudkujúcimi aditívami, pridávanými do soli je ferokyanid), ale potraviny obsahujú aj zvyšky postrekov a hnojív. Je pravda, že výrobcovia v jednotlivých baleniach neprekračujú „prípustné“ množstvá týchto jedov. Spolu však tvoria neúnosný tlak na ľudské zdravie. Medzi toxíny však môžeme pokojne započítať aj kyslé medziprodukty metabolizmu tukov a bielkovín, ktorých devastujúci účinok je zjavný najmä pri ich zvýšenom príjme (pozor na tzv. redukčné „diéty“). Tu vstupuje do hry aj tzv. oxidačný stres, ktorý je dôsledkom  spoluúčinkovania kyslíka a metabolitov v krvi človeka. Vzniká vtedy, ak je počet radikálov väčší, ako schopnosť tela ich odstrániť. Ich vznik priamo súvisí s fajčením,  špinavým ovzduším, nezdravou stravou, ale aj liekmi. Je toho ešte viac, čo spôsobuje intoxikáciu organizmu.  UV žiarenie, nedostatok pohybu, ale aj nadmerné cvičenie.

Dokáže sa organizmus proti tomuto náporu jedov brániť aj sám?

Áno, dokáže, má desiatky, ba stovky mechanizmov, prebiehajúcich na bunkovej aj subcelulárnej, úrovni, pomocou ktorých sa ich zbavuje. Detoxikácia prebieha najmä na úrovni pečene, ale aj v obličkách, pľúcach, svaloch. Prakticky všade. Nedá sa tu hovoriť o všetkých mechanizmoch, ale povedzme si napríklad o oxidačnom strese. Telo ho eliminuje tým, že prirodzene produkuje antioxidanty,  ako je napríklad kys. močová,  melatonín.. Tie však môžeme prijať aj v potrave, sú to napríklad karotenoidyonoidy,  bioflavonoidy, polyfenoly, koenzým Q, C, E vitamín,  aj D vitamín. Neplatí ale, že čím viac antioxidantov, tým lepšie !!! Treba ich prijímať v prírodnej forme, pretože organizmus si z prírodného zdroja dokáže vybrať a spracovať toľko, čo potrebuje.

Aký význam má detoxikácia pre naše zdravie? Máme detoxikovať organizmus pomocou liečebných prípravkov, alebo sa máme spoliehať na prirodzené schopnosti nášho organizmu? Ak áno, kedy a ako často?

Z toho, čo som povedal, logicky vyplýva, že detoxikácia je veľmi potrebná a že detoxikovať treba nepretržite po celý život. Podstatná otázka je, ako to robiť?  V prvom rade tak, že sa budeme systematicky vyhýbať toxínom v potravinách, vo vode, vo vzduchu. Ďalej tak, že urobíme všetko pre správnu funkciu našich orgánov, zodpovedných za prirodzenú detoxikáciu. Potrebné je dodržiavať životný režim s dostatkom fyzickej aktivity,  je treba  dbať na správne zloženie stravy z hľadiska jej nutričnej a energetickej skladby. Prakticky to znamená sledovať si kvalitu, zloženie potravín a vody a aditív v nich, redukovať nadmerné množstvo tukov a bielkovín, znamená to tiež likvidáciu zlozvykov (alkohol, fajčenie),  dostatočný pohybový režim, pobyt v prírode, dostatok spánku,  a prevenciu infekčných chorôb. Len tak sa dá predísť civilizačnému stresu, vedúcemu nevyhnutne k rozvoju dnešného spektra chorôb. Detoxikovať pomocou špeciálnych produktov je nevyhnutné, ak choroba už vznikla, ale liečba týmito produktmi je rozhodne len doplnková, čo platí aj pre lekárov, ktorí ju praktizujú. Ak sa vykonáva len izolovane, ak sa význam a detoxikačný účinok pripisuje výlučne konkrétnemu preparátu, bez toho, aby sa predpisujúci zúčastnil aj na iných, nemedikamentóznych opatreniach, vždy ide len o komerciu. Čiže áno, detoxikácia patrí do rúk špecialistu v oblasti metabolizmu.

Existuje metóda detoxikácie, alebo prípravok na detox, ktoré by sme mohli označiť za najúčinnejšie a doporučiť ich všetkým?  

Upozorňujem, že pojem „detoxikácia organizmu“ je viac-menej komerčný, lebo takmer vždy je viazaný na konkrétny produkt, či už farmaceutický, alebo „prírodný“. Z medicínskeho hľadiska je to prirodzene nezmysel, pretože neexistuje látka, ktorá by súčasne stimulovala celé tie desiatky, keď nie stovky detoxikačných procesov, ktoré v organizme prebiehajú na celulárnej (bunkovej) aj subcelulárnej úrovni.  S touto otázkou sa stretávam veľmi často. Ľudí zaujíma, čo by mali užívať, aby mohli jesť, piť alkohol, jednoducho, viesť život bez akýchkoľvek obmedzení. Ak otázku chápeme takto, tak vyhlasujem: „Nič také neexistuje a ani nikdy existovať nebude“. Zdravie je výsledkom spôsobu života, ktorý vedieme, nie výsledkom liečby. Samozrejme, keď už vznikne problém, choroba, určite je nutné začať účinnú liečbu, a určite si v nej nájde miesto detoxikačný program. Ale opakovane upozorňujem, žiaden liek, ani detoxikačný prípravok nebude účinkovať bez zmeny prístupu k nášmu doničenému zdraviu. Ja uprednostňujem prírodné  detoxikačné liečivá, vo forme čajov a výťažkov, ktoré si často pripravujeme sami. 

Tzv. DETOX sa dnes stal „in“ a ľudia si dnes často aj pod vplyvom známych a priateľov  detoxikujú  buď celý organizmus, alebo sa zameriavajú na jednotlivé orgány,  na   pečeň, črevá a to najrôznejšími možnými aj nemožnými spôsobmi. Komu patrí do rúk detoxikácia? Môžu o jej spôsobe rozhodovať laici, alebo farmaceutický priemysel, aj bez dohľadu odborníka?

Najčastejšie to robia pod vplyvom priateľov s rovnakým problémom. Alkoholik radí alkoholikovi, ako si vyliečiť pečeň. Obézny cukrovkár radí obéznemu cukrovkárovi, ako si znížiť cukor a „očistiť organizmus“. Fajčiar radí fajčiarovi, ako sa má detoxikovať, aby si „odkyslil organizmus“.  Toto sa veľmi dobre dá využiť komerčne. Ako náhle poviete slovo „organizmus“,  „odkyslenie“,  alebo „očistenie“,  ste „in“ a môžete radiť. Pravda je ale taká, že otázky detoxikácie sa týkajú najkomplikovanejšej  oblasti medicíny, metabolizmu a vyžadujú si najkomplexnejšie opatrenia. Z toho vyplýva, že detoxikácia je proces, nie liek a že ten pojem patrí do úst odborníka, nie samozvaného liečiteľa s komerčným záujmom.

Veľa sa hovorí o tom, že detox nie je rovnako účinný počas všetkých ročných obdoví. vraj najvhodnejším obdobím na detox, je jar. Je to naozaj tak ?

Rozhodne áno. Jar prináša veľké zmeny v diéte, pretože celkové oteplenie ovzdušia znižuje potrebu tvorby energie. Metabolizmus reaguje na túto zmenu,  tak, že „prepne“ na „jarný režim“. Zníži sa výdaj energie a tým aj potreba ju prijímať vo forme potravy s vysokou energetickou denzitou (hustotou). Navyše dochádzajú aj zásoby na jeseň pozbieraných nekonzervovaných plodov (zemiaky, jablká), ako aj konzervovaných potravín (údené mäsové výrobky, syry, zaváraniny, fermentovaná zelenina, sušené plody), ubúda jedál z trvanlivých potravín (múka, ryža, cestoviny), ubúda alkoholu a na stôl pribúda postupne zelenina a ľahko stráviteľné formy bielkovín (vajíčka, hydina, mliečne produkty a podobne), ale spôsobuje to v neposlednom rade aj významnú a nesmierne potrebnú zmenu bakteriálnej flóry.  Pre organizmus je to obrovské odľahčenie. Preto je jar naozaj ideálnou dobou na všetky možné prirodzené postupy, ktoré vedú k detoxikácii.

Hovorí sa, že občas zhrešiť tým, že si dáme nejaké nezdravé jedlo neškodí. Je také tvrdenie pravdivé?

To je určite pravda. Ja vidím problém len v tom, ako odlíšiť „občas“ od „často“. Stupnica hodnotenia vlastných zlozvykov je značne individuálna. Ľudia sú veľmi náchylní ich bagatelizovať.  Pre mňa je doslova šokujúce jedno zistenie, ku ktorému som dospel za tri desaťročia svojej lekárskej praxe. Je známe, že ak obézny diabetik 2. typu  schudne, má vysokú šancu zbaviť sa svojej cukrovky aj natrvalo. Ak schudne, má približne 60%-nú šancu, že nebude musieť užívať lieky, že nebude mať komplikácie tejto zákernej choroby, ktoré limitujú kvalitu a dĺžku života diabetika. Vysvetľujem to každému svojmu pacientovi, ktorého sa to týka, nabádam ich k tomu, snažím sa pomôcť, ako len dokážem. Z tých tisícov pacientov, ktorí sa takto jednoducho mohli zbaviť príčiny svojej cukrovky, z vlastnej iniciatívy schudlo ani nie 100 ! Iné je to samozrejme s tými, čo našu spoločnosť vyhľadajú kvôli cukrovke, zapríčinenej tučnotou, cielene. Čo tým chcem povedať?  S tým „občas“ ako pravidlom podľa možnosti  netreba kalkulovať. Uvediem príklad. Jedna veľká americká štúdia, ktorá sledovala úspešnosť obéznych, liečených diétou „časté a malé jedlá“ dokázala, že  „časté malé jedlá“ sa postupne  u väčšiny sledovaných zmenili na  „časté veľké jedlá“ a výsledný efekt nebolo schudnutie, ale priberanie. Vidím to tak, že to “občas“ je kľúčom ku všetkým zlozvykom a mnohým metabolickým katastrofám. Treba si uvedomiť, že už jedno jediné porušenie diéty, jediná cigareta, jediné poldeco môžu v tú neprávnu chvíľu spôsobiť nenapraviteľné škody. Neodporúčam stavať sa k tomu benevolentne. Keď nič iné, treba mať aspoň výčitky svedomia. Napríklad, ja viem, že mi škodí klobása. S výčitkami svedomia si ju občas dám, a to vtedy, keď ma nemôže prichytiť manželka, čo je prakticky nikdy. Našťastie, v kapustnici mi ju stoleruje.

Je prípustný detox aj u detí?

Dieťa nie je len zmenšenina dospelého. Dieťa reaguje často oveľa citlivejšie na toxíny najrôznejšieho druhu, ako dospelý, čo ešte zdôrazňuje nutnosť toho, aby sme zdravý spôsob života uplatnili práve u nich. Aké zlozvyky si dieťa vytvorí, takými chorobami bude trpieť ako dospelý. Naša zodpovednosť ako rodičov je preto nezastupiteľná.  Vytvárate dieťaťu správne stereotypy? Vediete ho v správnym aktivitám a stravovaniu? Alebo mu do ruky vtlačíte hraciu konzolu a croissant, aby ste mali svoj pokoj? Čo potom čakáte od lekára? Aby vám dal tabletu, ktorá by  za pár dní „detoxikovala“ všetky chyby, ktorých ste sa na svojom dieťati dopustili?

Existuje univerzálna rada, ako si nezaniesť organizmus škodlivými látkami?

Ja sa obávam, že ľudia dnes už nestoja o rady. V éteri koluje také obrovské množstvo rád, že dokonca aj odborník má problém si z nich vybrať tú správnu. Tým chcem povedať, že problémom nie je dostup k informáciám, ale filter, pomocou ktorého ich dokážeme vyhodnotiť ako prínosné. Tým filtrom je v prvom rade odbornosť. Rovnako teoretická, ako praktická, čo v praxi vylučuje laický prístup. Mali by si to uvedomiť najmä tí pacienti, ktorí svoje zdravie, alebo zdravie svojich detí radi zverujú  internetu. Áno, uznávam, že aj medzi odborníkmi je veľký rozdiel. Preto si vyberajte takého, ktorý má výsledky, a najlepšie takého, na ktorom je aj vidno výsledky jeho vlastných postupov.  

Náš organizmus je vybavený veľkou schopnosťou  samouzdravovania.  Je potrebné, aby mu človek pomáhal napríklad nejakými prípravkami, šťavami, odvarmi, hladovkou atď. ?

Umenie liečiť navždy ostane umením, pretože choroby nás vždy predbiehajú. Okrem tých, čo tu s nami boli celé veky, vznikajú aj nové, ktoré sme si sami vyprodukovali, obvykle svojou honbou za ziskom, pohodlnosťou,  absenciou disciplíny, proste svojou nekonečnosťou.   Preto si myslím, že väčšina dnes prevažujúcich chorôb by tu vôbec nemusela byť, ak by sme sa trochu spamätali a vrátili sa k osvedčeným liekom:  k fyzickej práci (aktivite), skromnosti v jedení a pití a odstráneniu promiskuity.  Jednoducho, aby sme nesporné výdobytky našej civilizácie nestavali proti nám samým.  Nemusíme čakať, že takýto prístup zvolí celá spoločnosť. Stačí, keď sa ním bude riadiť každý sám za seba. Jedine tak sa budeme môcť spoľahnúť na samouzdravovacie schopnosti nášho tela, ale aj na lieky a liečebné postupy, pretože ani jeden z nich neúčinkuje bez toho, aby sme neodstránili zo svojho života príčinu vzniku choroby. Nemôže účinkovať ani najlepší „detox pečene“,  keď ostaneme tuční, keď naďalej do seba budeme ládovať 100 éčok denne, „občas“ sa opíjať a bývať na facebooku. Áno,  šťavy, odvary, prípravky, to všetko môže byť účinné, ale nie samostatne ! Len ako súčasť celkovej zmeny, ktorú, keď je treba, urobiť musíte. Ak nie, zabudnite na detox, tak ako obézni nech zabudnú na liek, ktorý „musia jesť, aby mohli jesť“. Čo  sa týka hladovky, tú vrelo odporúčam všetkým. Stačí aj jednodňová, aspoň raz za týždeň, ale nemám nič ani proti 2 až 3- dňovým hladovkám.

Veľa sa hovorí o „zanesení organizmu“. Má zanesenie organizmu vplyv na rozvoj chorôb?

Áno, celkom určite áno. „Zanesenie organizmu“ vyvoláva choroby, ale rovnako choroby spôsobujú  spätne „zanesenie organizmu“.  Aj jednu, aj druhú kauzalitu však dokážeme prerušiť svojim zodpovedným prístupom k vlastnému zdraviu.

Najcennejšie sú rady od odborníkov, ktorí sa nimi riadia aj sami. Veľmi ťažko je uveriť obéznemu obezitológovi, alebo pľúcnemu lekárovi, ktorý fajčí J Môžete prezradiť čo Vy osobne robíte pre to, aby ste nezaplavovali svoje telo toxínmi a neprekysľovali svoj organizmus?

V prvom rade dôsledne dbáme na pohyb. Každý deň s manželkou prejdeme rýchlou chôdzou minimálne 2 kolieska okolo jazera, pri ktorom bývame, čo je 6 km. V prípade, že počasie chôdzu znemožňuje, chodíme po schodoch. Vyšľapneme si minimálne 4 x z prízemia na 12 poschodie. Ja si pridávam aj cvičenie s činkou, denne dvihnem minimálne 12 ton, ale cez voľné dni do 24 ton. Máme tiež ale viacero doplnkových športov, ako bojové umenia, strelectvo, turistika. Robíme to tak už 25 rokov a bolo len veľmi málo dní, keď sme fyzickú aktivitu vynechali celkom. Čo ma veľmi teší, posledné 3 roky sme sa začali pravidelne venovať otužovaniu, pravidelne týždenne sa močíme v horských vodách, a to aj v zime, pod ľadom.  Alkohol a cigarety sme z nášho života vylúčili takmer absolútne. Keď sa u nás aj otvorí fľaša vína, obsah obyčajne skončí po nejakom čase ako podlievka v mäse.

Principiálne zmeny sme urobili aj v našom jedálničku. Dôsledne dbáme na to, aby sme sa vyhli potravinám s aditívami, aj keď priznávam, že to vôbec nebolo ľahké. Výrazne sa tým zúžil výber  potravín, ktoré sme si kupovali hotové a preto si prakticky všetko musíme vyrábať sami. Od trojfázovo kvaseného chleba až po čokoládu a zmrzlinu. Spočiatku to bolo obmedzujúce, dnes je to už brnkačka a dá sa to zvládnuť aj pri našom časovo náročnom povolaní lekárov. Za tie roky, čo sa profesionálne venujeme odtučňovaniu svojich pacientov, ale aj diétnej liečbe metabolických chorôb a modelovaniu bakteriálnej mikroflóry, sme si s manželkou  vytvorili desiatky originálnych receptov a postupov, ale občas recepty do nášho receptáru aj preberieme. Podarilo sa mi napríklad zohnať recept pôvodného košického treščieho šalátu, ktorému, ak sa urobí bez konzervantov, nevyrovná sa žiaden iný na svete J . Samozrejme, v prvom rade vylučujeme konzervanty, ale za tie roky sme si odvykli prakticky od všetkých ostatných aditív. Jedlo je bez nich nielen neporovnateľne zdravšie, ale aj chutnejšie a sýtejšie. Potraviny, ktoré máme na svojom zozname bezpečných potravín, kupujeme na rôznych miestach a často od malých súkromných  producentov, u ktorých je väčší predpoklad, že deklarované nepoužívanie postrekov a umelých hnojív je pravdivé. Už aj preto, že si to môžete osobne skontrolovať.  Takmer úplne sme z nášho jedálnička vynechali syry a jogurty, kyslé mlieko si vyrábame sami. Mäso z cicavcov jeme raz, maximálne 2 x v týždni, a to aj cez sviatky. Minimálne raz mesačne vyrobím staroslovanský kvas (z medu, hrozienok a vlastných kvasníc).

%d blogerom sa páči toto: